κακοποιέω
kakopoievw
kakopoieo
{kak-op-oy-eh'-o}
from 2555; to be a bad-doer, i.e. (objectively) to injure, or (genitive) to sin:--do(ing) evil.
See G02555.
Strong's Greek Bible Dictionary
κακοποιέω
kakopoievw
kakopoieo
{kak-op-oy-eh'-o}
from 2555; to be a bad-doer, i.e. (objectively) to injure, or (genitive) to sin:--do(ing) evil.
See G02555.